Prečo Ekklesia

Slovo ekklesia nie je z náboženského prostredia. Mohlo označovať občanov, ktorí boli zvolaní za účelom plnenia nejakej občianskej záležitosti. Používalo sa, keď sa hovorilo o vojakoch, ktorí boli predvolaní, aby sa zhromaždili kvôli plneniu vojenských povinností. Ekklesia bola jednoducho zhromaždením alebo stretnutím ľudí, ktorí boli zvolaní za konkrétnym účelom. Slovo ekklesia nikdy neoznačovalo konkrétne miesto, iba konkrétne zhromaždenie. 
Ježišovi poslucháči možno poznali tento pojem aj z iného kontextu. Septuaginta, grécky preklad Starého zákona, popisuje staroveký Izrael ako ekklesiu. Je zaujímavé, že keď boli Židia rozptýlení po celom svete, boli stále známi ako ekklesia, zhromaždenie, spoločenstvo, konkregácia. Aj keď boli rozptýlení, izraelský národ žil v úzko prepojených komunitách a zakladal synagógy. Každé spoločenstvo Božieho ľudu označovalo svoju synagógu – miestne zhromaždenie Božieho ľudu – slovom ekklesia a chápalo ho ako miestne zhromaždenie ľudí, ktorí boli členmi širšieho zhromaždenia známeho ako Izrael. Ako vo svetskej, tak aj v náboženskej literatúre slovo ekklesia vždy odkazovalo na zhromaždenie ľudí, ktorých spája spoločná identita aj účel.
Keď Ježiš použil tento termín v Mt 16:18, učeníci jeho slová pochopili takto: “Vybudujem svoje vlastné zhromaždenie ľudí a základom tohto nového zhromaždenia budem JA!”
Ako išiel čas, prestala byť ekklesia hnutím, ktoré bolo prebudené Ježišovým vzkriesením a postupne sa premenila na inštitúciu a nakoniec na niečo, čo stojí na okraji spoločnosti. Dnes sa toto slovo prekladá ako cirkev, ľudia si cirkev spájajú s budovou kostola, miestom a nedeľou.
Chceme sa nielen volať ale aj byť ekklesiou – lebo Boh nás povolal zo sveta, aby sme sa stali Božími deťmi a v Kristovi nás spája spoločná nová identita a účel.
Close Menu